Určite ste veľa počuli o rôznych prípadoch sociálneho hackingu, keď sa hacker vydával za niekoho iného. Najznámejší sociálny hacker bol „Prdlavka“, ktorý sa vydával za čašníka vo filme „Vrchní, prchni.“ Známe sú prípady, keď sociálni hackeri oklamali dôchodkyne, že musia ratovať jej syna alebo vnuka po ťažkej havárii a potrebujú peniaze. Alebo sociálny hacker priniesol preplatok za elektrinu, poprosil o pohár vody a spolu s dôchodkyňou vošli do bytu. Následne dôchodkyňu olúpil. Ukradol všetko, čo našiel. Jednu dôchodkyňu na juhu Slovenska okradli dvakrát. V čase keď pani zabávala dôchodkyňu pri bráne (dôvod nepoznám), pán prišiel do domu zozadu a ukradol dôchodkyni šperky. Asi im to bolo málo, lebo o 14 dní to zopakovali. Čudujem sa, že sa dôchodkyňa po prvej krádeži nepoučila. Mnohokrát sociálny hacker vyberá nedoplatky za elektrinu alebo plyn alebo aj ako policajt v civile vyberá pokuty. Pred dvadsiatimi rokmi v Prievidzi dostal pán správu, že zdedil po príbuznom obrovský balík peňazí. Keďže jeho strýko naozaj žil v zahraničí, uveril správe. Bolo treba zaplatiť daň z dedičstva a právnika. Pán si zobral úver 300 000 Sk a poslal na účet v Anglicku. Keď sa „právnik“ neozýval, vycestovalpán do Anglicka. V banke mu potvrdili, že peniaze dorazili a klient si ich vybral. Totožnosť klienta mu neprezradili. Ako to nakoniec dopadlo, to netuším, lebo pán to v televízii nepovedal. Len varoval ludí, aby nenaleteli, ako on. Hoci to bolo veľmi dávno, takéto finty sa používajú aj dnes. Často dostávam správy o tom, ako banka má problém s peniazmi po zomrelom klientovi, ktorý nemá dedičov a banka chce niekomu tie peniaze darovať. Alebo, že nadácia či priamo Microsoft che darovať peniaze. Žiadna banka ani firma Vám bezdôvodne nedaruje peniaze. Treba byť obozretný a vždy používať sedliacky rozum. Nech je čiastka akákoľvek.
Nabudúce GDR a použitie kamier v obytnom dome.
Celá debata | RSS tejto debaty