GDPR a obecné kamery

25. septembra 2019, Ľubomír Polčic, Nezaradené

Dňa 25. mája 2018 vstúpilo v celej Európskej únii do platnosti Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, známe pod skratkou GDPR (General Data Protection Regulation). Cieľom bolo zjednotiť pohľad na spracúvanie a ochranu osobných údajov. V zmysle čl. 4 GDPR, kamerový systém, je informačný systém, ktorý spracúva osobné údaje dotknutých osôb a preto spadá do pôsobnosti GDPR. Zákonnosť prevádzkovania KMIS v obci definuje GDPR. Oprávnenosť prevádzkovania KMIS sa posudzuje v zmysle čl. 6 ods.1, písm e) GDPR  – spracúvanie je nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi. Kamerový systém sa teda nemôže používať ľubovoľne.
Obce využívajú kamerový monitorovací informačný systém (KMIS) pre monitorovanie obce. Či už z dôvodu eliminácie priestupkov alebo pre lepšiu informovanosť občanov o situácii v obci. Napr. zobrazovaním, na webovej stránke obce, informácií o dopravnej situácii v obci. Aj v tomto prípade nesmú byť dotknuté osoby v obraze identifikovateľné.  Niektoré obce to riešia rozmazaním obrazu. Myslím si, že si zbytočne komplikujú život. Stačí totiž použiť ďalší stream (substream) z kamery. Ten je s malým rozlíšením. Pri nízkom rozlíšení sa nedá dotknutá osoba identifikovať.
Tento článok vznikol na základe otázky dotknutej osoby, čo má robiť? Starostka obce využíva KMIS pre propagáciu obce. Obrazový záznam z kamier, z kultúrnych akcií, dáva na webovú stránku obce alebo aj na Facebook pre účely propagácie obce. Obrazový záznam dáva na stránky svojvoľne, bez akéhokoľvek súhlasu dotknutých osôb a aj napriek upozorneniu dotknutou osobou,  že si to neželá. Starostka si neuvedomuje, že porušuje nielen GDPR,  Občianský zákonník, ale aj zákon najvyšší, Ústavu SR. V čl. 19 Ústavy SR sa píše:
(1) Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
(2) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
(3) Každý má právo na pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.
Ak raz niečo zverejníte na webovej stránke, či inde v internetovej sieti, už to nikdy nedokážete vziať späť. Nepomôže ani vymazanie, pretože sa to nachádza na mnohých verejných alebo privátnych počítačoch, (serveroch). Nepomôže ani „žiadosť o zabudnutie„, lebo tá sa vzťahuje len na EÚ a ak sú servery a prevádzkovateľ mimo EÚ, tak žiadosť ignoruje.
Pani starostka by si mala uvedomiť, pre aký účel je v obci prevádzkovaný KMIS a nemala by využívať kamerový záznam pre účely reklamy. Obci totiž hrozí nielen vysoká pokuta, ale aj sankcie, ktoré si bude dotknutá osoba uplatňovať súdnou cestou.