GDPR a právo na výmaz („zabudnutie“)

25. januára 2020, Ľubomír Polčic, Nezaradené

V zmysle čl. 17 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov), ďalej len „Nariadenie“ v príslušnom tvare, známom tiež ako GDPR:
1. Dotknutá osoba má tiež právo dosiahnuť u prevádzkovateľa bez zbytočného odkladu vymazanie osobných údajov, ktoré sa jej týkajú, a prevádzkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu vymazať osobné údaje, ak je splnený niektorý z týchto dôvodov:
a) osobné údaje už nie sú potrebné na účely, na ktoré sa získavali alebo inak spracúvali;
b) dotknutá osoba odvolá súhlas, na základe ktorého sa spracúvanie vykonáva, podľa článku 6 ods. 1 písm. a) alebo článku 9 ods. 2 písm. a), a ak neexistuje iný právny základ pre spracúvanie;
c) dotknutá osoba namieta voči spracúvaniu podľa článku 21 ods. 1 a neprevažujú žiadne oprávnené dôvody na spracúvanie alebo dotknutá osoba namieta voči spracúvaniu podľa článku 21 ods. 2;
d) osobné údaje sa spracúvali nezákonne;
e) osobné údaje musia byť vymazané, aby sa splnila zákonná povinnosť podľa práva Únie alebo práva členského štátu, ktorému prevádzkovateľ podlieha;
f) osobné údaje sa získavali v súvislosti s ponukou služieb informačnej spoločnosti podľa článku 8 ods. 1.
To je jedna stránka mince. Druhá stránka mince je definovaná v ďalšom odseku.
2. Ak prevádzkovateľ zverejnil osobné údaje a podľa odseku 1 je povinný vymazať osobné údaje, so zreteľom na dostupnú technológiu a náklady na vykonanie opatrení podnikne primerané opatrenia vrátane technických opatrení, aby informoval prevádzkovateľov, ktorí vykonávajú spracúvanie osobných údajov, že dotknutá osoba ich žiada, aby vymazali všetky odkazy na tieto osobné údaje, ich kópiu alebo repliky.
Realita, ak prevádzkovateľ niečo zverejnil, je jedno či v tlačenom médiu, tv, na  firemnom serveri, na sociálnej alebo multimediálnej sieti (FB, Youtube, Instagram, etc.), nemá žiadnu šancu zabezpečiť vymazanie, či „zabudnutie“. Nielen z hľadiska enormne vysokých nákladov na výmaz, ale aj z dôvodu „archivácie“ zverejneného obsahu súkromnými osobami.
Desaťročia sa o tom presviedčame, keď sa „objavia“ privátne dáta (listy, videá, audionahrávky) dotknutých osôb, ktoré boli kedysi zverejnené a neskôr „zabudnuté“. Prípadne sú dotknuté osoby vydierané zverejnením privátnych dát. A to sa netýka len Slovenskej republiky.
Môj názor je, že ak sa niečo zverejní, už nikdy sa to nedá vymazať (zabudnúť). Podobne, ako vyslovené slovo. A neovplyvní to ani GDPR.